O VETRANÍ NA ŠKOLÁCH
Legislatívne požiadavky
Pľúca dieťaťa potrebujú na hodinu v priemere 25 m3 čerstvého vzduchu.
Vyhláška MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, §6, ods. 4 - výmena vzduchu v učebniach 20 m3 až 30 m3 na jedného žiaka)
A REALITA ?
VERSUS
Základné fakty o vetraní a zdraví detí
ZDRAVIE DETÍ
Zdravotné riziká nevyvetraného priestoru
Respiračné ochorenia, Šírenie baktérií a vírusov , Alergia, astma, Šírenie plesní, prachových častíc a podobne, Zvýšený počet chronických ochorení pľúc, Bolesti hlavy, Poruchy metabolizmu
Psychologické problémy z nevyvetranej triedy
Dramatický pokles výkonu činnosti mozgu
Nesústredenosť
Únava
Slabšie školské výsledky
Problémy vetrania cez okná
Bezpečnostné riziko vetrania cez prestávky vo vyšších poschodiach. Žiaci vystavený prúdeniu chladného vzduchu v zime - prechladnutia.
Hluk z ulice narúša sústredenie žiaka a vyrušuje učiteľa.
Alergény, prach, splodiny, prípadné znečistenie z ulice ide do triedy.
Zateplené školy
Problém s nevyvetranými triedami, vlhkosťou a plesňami sa znásobuje obzvlášť v školách a budovách, ktoré boli zateplené a majú nové tesné okná. Staré drevené okná neboli tesné, čím sa trochu vetralo aj proti vôli učiteľov a žiakov pri zatvorených oknách. Nové okná sú však zväčša dokonale tesné, a tak sa prestalo vetrať úplne.
Ťažko sa však hnevať na riaditeľov škôle, že nevetrajú dostatočne, lebo po tom čo škola investovala do zateplenia a nových okien aby ušetrila na vykurovaní, ťažko sa prinútiť otvárať okna a prichádzať o energiu. Bohužiaľ pri zatepľovaní škôl na Slovensku sa nemyslelo na to, že vetranie s rekuperáciou, ktorá šetrí energiu, malo byť "povinnou výbavou" tejto obnovy.
MUDr. Daniela Krajčová, Mgr. Diana Vondrová, RNDr. Katarína Hirošová, prof. MUDr. Ľudmila Ševčíková, CSc.
„Deti patria k najzraniteľnejším skupinám populácie. Súčasne intenzívne výskumy z oblasti kvality vnútorného školského prostredia odhalili mnohé negatívne vplyvy zvýšeného znečistenia ovzdušia na zdravotný stav detí. Dominujú respiračné symptómy a ochorenia (chronický kašeľ, dýchavičnosť, rinitída, bronchitída, astma), ale aj konjunktivitída a rôzne formy dermatitídy. Boli zaznamenané zvýšene aktivity imunitného systému detí.
Iné štúdie ukázali vplyv znečisteného ovzdušia v školách na schopnosť koncentrácie a pozornosť žiakov a tým ovplyvnenie celkovej kvality a efektivity výučby.
Ochorenia v školskom veku majú vplyv na celkový vývin dieťaťa a môžu priamo a nepriamo ovplyvniť zdravie v neskoršom veku až v dospelosti. Zabezpečiť zdravé prostredie škôl je dôležité nielen z dôvodu znižovania detskej morbidity, ale aj pre ochranu a podporu telesného a duševného rozvoja deti. Prezentované projekty a štúdie priniesli výsledky poukazujúce na potrebu monitorovania a efektívnej úpravy kvality vnútorného ovzdušia v prostredí škôl.“
Ústav hygieny LF UK, Bratislava, Pediatr. prax, 2014, 15(4): 160–162, www.solen.sk
Základné vedecké fakty o fyzickej realite
FYZIKA VETRANIA
Čo je to vyvetraný priestor
Maximálne akceptovateľná úroveň CO2 pre človeka v interiéri je rozsah 600 až 1200 ppm. Avšak v školských triedach je bežnou hodnotou 3000 aj 4000 ppm, čo už predstavuje zdraviu škodlivú úroveň sprevádzanú zvýšenou srdcovou frekvenciou a bolesťami hlavy.
Objem triedy vs pľúca žiaka
V bežnej triede je na cca 4,5 m3 objemu priestoru/vzduchu na jedného žiaka. Ak by aj bola učebňa dokonale vyvetraná cez prestávku, tento objem vzduchu prejde žiakovými pľúcami za 12 minút.
Čo teda dýcha Vaše dieťa ďalších 33 minút?
Vetranie cez prestávku
Vzhľadom na veľkosť otváranej časti okien, objem triedy a fyzikálne zákony nie je možné vymeniť celý objem cca 130 m3 vzduchu v triede za 10min prestávku bez prievanu na úrovni 2 000 litrov vzduchu za sekndu.
Postupný denný nárast CO2
Aj pri poctivej snahe vetrať cez prestávky, sa úroveň CO2 postupne počas dňa zvyšuje, keďže cez prestávku sa vyvetrať jednoducho nedá. Ku koncu školského dňa deti sedia v priestore s hladinou CO2 3000-4000 ppm.
Kontrola, regulácie a meranie
Otváranie okien naráža na limity spôsobené prievanom, únikom tepla, zvýšenými nákladmi na vykurovanie v zime, či prehrievaním v lete. Taktiež toto nemožno dokonale kontrolovať, riadiť a je závislé od dôslednosti učiteľov a zamestnancov školy.
ING.DOC. ZUZANA STRAKOVÁ, PHD.
"Nikto, aspoň doposiaľ, na tento problém nepoukázal. I keď sa v posledných rokoch už stretávame s nespokojnými ohlasmi na túto tému. Navyše v minulosti nebol tento problém až tak markantný, pretože kvalita vzduchu vo vonkajšom prostredí bývala oveľa lepšia. Práve nárast hlučnosti viedol učiteľov k tomu, aby okná zatvárali počas vyučovania, pretože samotný výklad učiva bol pre žiakov nezrozumiteľný čo do kvality zvuku.
Ďalšou zmenou oproti minulosti je, že teplota vonkajšieho vzduchu narastá, čo je citeľné najmä v letnom ročnom období. Takže aj keď triedu vetráme, tak bohužiaľ síce čerstvým, ale horúcim vzduchom, čo na kvalite vo vnútornom prostredí nič nepridá."
"Jediným spôsobom ako reálne zabezpečiť dostatočnú, zákonom požadovanú výmenu vzduchu v triede, je nútené vetranie s rekuperáciou."
STAVEBNÁ FAKULTA STU
KATEDRA TZB, VETRANIE BUDOV
Prečo sú vlastne naše deti v nevyvetranej triede?
Autentická reakcia nemenovaného zástupcu zriaďovateľa nemenovanej základnej školy na našu otázku:
„Ako je zabezpečené vetranie v triedach?“
„...objekt ZŠ ….. má plne funkčné okná a pravidelným vetraním je v triedach dostatočne zabezpečený spôsob vetrania a výmeny vzduchu v súlade s nariadeniami RUVZ.“